Čoskoro môže byť každé druhé dieťa autistické. Poznáme jedného z hlavných vinníkov

Správa Severoamerickej akčnej siete proti pesticídom (PANNA) z októbra 2012 uvádza, že dnešné deti sú nemocnejšie, než boli generáciu predtým. Počnúc detskou rakovinou a autizmom, vrodenými poruchami až po astmu, na vzostupe je celý rad detských ochorení a porúch.

Posúdenie najnovších vedeckých poznatkov necháva len málo priestoru na pochybnosti – jednou z kľúčových hnacích síl tohto závažného trendu sú pesticídy.

Nárast výskytu autizmu za posledné desaťročia

V roku 1975 sa objavoval autizmus u jedného z 5000 detí. V roku 1985 to bolo u jedného z 2500.  V roku 1995 to bolo jedno dieťa z 500, v roku 2005 jedno zo 166 a dnes je približne 1 dieťa zo 68.

To je presne dôvod, prečo vedci vydávajú niektoré výnimočné vyhlásenia.

„Ak k nárastu prispieva nejaká príčina, ktorá má pôvod v životnom prostredí, tak ju rozhodne chceme nájsť,“ hovorí Craig Newschaffer, epidemiológ z Drexelovej univerzity vo Filadelfii, štáte Pennsylvania.

Objavujú sa stále ďalšie výskumy, ktoré naznačujú, že autizmus zďaleka nie je spôsobovaný len genetikou. Ukazujú nám, že by sme sa pri snahe zistiť, čo sa deje a prečo neustále exponenciálne rastú miery autizmu, mohli prizrieť viacerým faktorom (ako sú toxíny v životnom prostredí, lieky na predpis, atď.).

„Je načase začať hľadať páchateľov v životnom prostredí, zodpovedných za nápadné zvýšenie miery autizmu v Kalifornii,“ hovorí Irva Hertz-Picciottová, profesorka epidemiológie na Kalifornskej univerzite.

Možné príčiny nárastu autizmu

Dostatočné množstvo dôkazov dnes poukazuje na fakt, že veľkú rolu v rapídnom náraste mier autizmu za posledných niekoľko desaťročí by mohli hrať poľnohospodárske pesticídy (okrem rôznych ďalších environmentálnych toxínov).

Skúsená výskumníčka z Massachusettského technického inštitútu (MIT) Dr. Stephanie Seneffová sa svojou prácou pričiňuje o vytváranie väčšieho povedomia o týchto skutočnostiach, ktoré sa však ešte nestali veľkou témou vo svete mainstreamovej medicíny.

Na nedávnom podujatí, sponzorovanou holisticky zameranou organizáciou Groton Wellness, uviedla, že pri dnešnom tempe bude za niekoľko rokov autistické každé druhé dieťa.

Seneffová prezentovala obrázky, ukazujúce pozoruhodne konzistentný vzťah medzi zvýšeným používaním herbicídu Roundup od spoločnosti Monsanto (obsahujúceho aktívnu zložku glyfosát) na poľnohospodárske plodiny a rastúcimi mierami autizmu.

Výskumníci majú rozhodne o čom premýšľať, najmä keď sa vezme do úvahy jej výskum vedľajších účinkov autizmu, imitujúci toxicitu glyfosátu a nedostatok živín.

Graf: Počet detí (6 až 21 rokov) s autizmom podľa podkladov IDEA (žlté stĺpčeky) v porovnaní s používaním glyfosátu na obilie a sóju (červená čiara)

 

Korelácia neznamená príčinu, ale…

Hoci graf zobrazuje ohromujúcu koreláciu, „nedokazuje“ ešte, že nárast autizmu je priamym dôsledkom používania glyfosátu.

Na druhej strane, k dispozícii máme veľa informácií a výskumu naznačujúcich, že mohlo ísť o jeden faktor (z mnohých) a Dr. Seneffová dokazuje, že aj ide.

Pesticídy sú spájané s celým radom ľudských ochorení, počnúc Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou, až po rakovinu a autizmus.

Na základe svojho výskumu je Dr. Seneffová tiež presvedčená, že vinníkom môžu byť aj vakcíny s obsahom hliníka.

Toxicita glyfosátu a autizmus

Vo svojej prednáške Dr. Seneffová poukázala na fakt, že spoločnosť Monsanto bežne tvrdí, že glyfosát nie je toxický (napriek početným štúdiám, dokazujúcim opak), pretože naše bunky nemajú takzvanú „šikimátovú“ cestu.

Dôležité je však poznamenať, že naše črevá túto cestu majú a sme na nej závislí pri zásobovaní esenciálnymi aminokyselinami (okrem iného). Črevné zdravie je pre celkové zdravie najdôležitejšie, preto to znie dosť znepokojujúco.

Seneffová tiež poukazuje na fakt, že glyfosát obsahuje aj iné ingrediencie, veľmi zvyšujúce jeho toxické účinky.

V človeku to vyvoláva otázky, že? Ako mohla korporácia akou je Monsanto (korporácia poverená reguláciou našich celosvetových zásob potravín) tvrdiť, že je glyfosát bezpečný, napriek všetkým dôkazom, potvrdzujúcim opak?

„Všeobecne sa verí, že Roundup patrí medzi najbezpečnejšie pesticídy… Napriek svojej povesti bol však Roundup zďaleka najtoxickejší spomedzi všetkých testovaných herbicídov a insekticídov.

Túto nekonzistentnosť medzi vedeckým faktom a tvrdením priemyslu je možné pripísať obrovským ekonomickým záujmom, pričom bolo zistené falšovanie posudzovaní zdravotných rizík a odkladanie rozhodnutí zdravotnej politiky,“ uvádzajú R. Mesnage a kol. v publikácii Biomed Research International, ročník 2014, článok ID 179691.

Majte na pamäti, že používanie glyfosátu vzrástlo od roku 1995 do roku 2005 o 1500% a že každý rok sa použije 50 miliónov kilogramov glyfosátu na viac než pol miliarde hektárov. (Cherry B., GM plodiny zvyšujú používanie herbicídov v USA. Science in Society 45, str. 44-46, 2010)

Zistený bol dokonca aj materskom mlieku a vzorkách moču ľudí v celej Európe.

Hlavné toxické účinky, identifikované Dr. Seneffovou, sú nasledovné:

• zabíja prospešné črevné baktérie a umožňuje nadmerné množenie patogénov
• zasahuje do činnosti cytochrómu P450 (CYP enzýmov)
• chelátuje (viaže) dôležité minerály (železo, kobalt, mangán, atď.)
• zasahuje do syntézy aromatických aminokyselín a metionínu – čo vedie k nedostatku dôležitých neurotransmiterov a kyseliny listovej
• narúša syntézu a transport síranov

Predávané a používané zloženia pesticídov sú až 1000-krát toxickejšie, než bežne tvrdia regulátori. V skutočnosti je Roundup najtoxickejší zo všetkých používaných herbicídov a insekticídov. Existuje tiež desivé množstvo dôkazov poukazujúcich na nepravdivé hodnotenia bezpečnosti.

„Adjuvansy v pesticídoch sa všeobecne vyhlasujú za indiferentné a z tohto dôvodu sa v dlhodobých experimentoch regulátorov netestujú. 

Preto je veľmi prekvapujúce, že až 1000-krát zvyšujú toxicitu svojich aktívnych látok v 100 percentách prípadov, v ktorých výrobca indikuje ich prítomnosť,“ uvádzajú R. Mesnage a kol. v publikácii Biomed Research International, ročník 2014, článok ID 179691.

Biologické signály autizmu

Seneffová registruje množstvo známych „biomarkerov autizmu“. Patria medzi ne:

• nízky obsah síranov v sére
• narušené črevné baktérie
• zápalové ochorenie čriev
• nedostatok sérotonínu a melatonínu
• mitochondriálne ochorenie
• nedostatok zinku a železa
• a tak ďalej

Poukazuje tiež na fakt, že všetky tieto príznaky sa dajú vysvetliť ako potenciálne účinky glyfosátu na biologické systémy.

Dôležité je tu tiež poznamenať, že nedávna štúdia výskumníkov z univerzity RMIT, uverejnená v časopise Environmental Research, zistila, že iba týždňová diéta v bio kvalite u dospelých výrazne znížila vystavenie pesticídom až o 90 percent.

Cynthia Curlová, odborná asistentka Školy spojených zdravotných vied na katedre Komunitného a environmentálneho zdravia Boiskej štátnej univerzity, publikovala nedávno v časopise Environmental Health Perspectives štúdiu o expozícii pesticídom.

Výsledky jej výskumu naznačili, že pri porovnaní jednotlivcov konzumujúcich podobné množstvá zeleniny a ovocia boli tí, čo udávali konzumáciu organických produktov, výrazne nižšie vystavení pesticídom než tí, ktorí bežne konzumujú obvyklým spôsobom pestované plodiny.

„Úprimne povedané, zmena v spôsobe poľnohospodárskej výroby priniesla zmenu v profile ochorení. Prešli sme od vcelku zdravej populácie k populácii s vysokou mierou rakoviny, vrodených porúch a predtým zriedka vídaných chorôb.

Tabakové spoločnosti spojitosť medzi fajčením a rakovinou popierali a trvalo desaťročia, kým priznali pravdu. Biotechnologické a agrochemické korporácie sú rovnaké ako tabakový priemysel – klamú a dávajú prednosť biznisu pred zdravím populácie,“ uvádza Dr. Medardo Avila Vazquez, pediater, špecializujúci sa na environmentálne zdravie.

Vplyv miesta bydliska na riziko autizmu

V poslednej dobe bolo vykonané úžasné množstvo výskumu, ktorý sa prizrel role environmentálnych toxínov (patria medzi ne aj poľnohospodárske pesticídy) pri autizme.

Napríklad, štúdia z Kalifornskej univerzity zistila, že tehotné ženy, ktoré žijú v tesnej blízkosti pôdy a fariem, kde sa aplikujú či aplikovali chemické pesticídy, majú o dve tretiny vyššie riziko porodenia dieťa s poruchou autistického spektra či nejakou inou poruchou vývoja.

„Táto štúdia potvrdzuje výsledky predošlého výskumu, udávajúceho spojitosti medzi dieťaťom s autizmom a prenatálnym vystavením poľnohospodárskym chemikáliám v Kalifornii.

Hoci musíme ešte preskúmať, či sú niektoré podskupiny vystaveniu týmto zložkám zraniteľnejšie, než iné, odkaz je veľmi jasný: tehotné ženy by sa mali vždy, keď je to možné, obzvlášť pozorne vyhýbať kontaktu s poľnohospodárskymi chemikáliami,“ hovorí Janie F. Sheltonová, postgraduálna študentka Kalifornskej univerzity v Davise, ktorá teraz robí poradkyňu OSN, hlavná autorka štúdie.

Nová štúdia od výskumníkov z Chicagskej univerzity, publikovaná v časopise PLOS Computional Biology, zistila, že miery autizmu a mentálneho postihnutia (ID) majú súvislosť s vystavením škodlivým faktorom životného prostredia počas kongenitálneho vývoja.

V inom prípade dala skupina vedcov dokopy vyčerpávajúci prehľad existujúcich údajov, ktorý dokazuje, že európski regulátori prinajmenej od roku 2002 vedia o tom, že glyfosát spoločnosti Monsanto spôsobuje celý rad pôrodných deformácií a malformácií mozgu.

Regulátori ohľadom bezpečnosti glyfosátu verejnosť zavádzali a Federálny úrad pre ochranu spotrebiteľa a potravinovú bezpečnosť v Nemecku povedal Európskej komisii, že neboli žiadne dôkazy naznačujúce, že glyfosát spôsobuje vrodené poruchy.

V skutočnosti existuje množstvo výskumu, ktorý potvrdzuje, že matky vystavené bežne používaným „bezpečným“ pesticídom rodia deti s nižšou inteligenciou, poruchami správania, narušenými motorickými zručnosťami, vyššími mierami rakoviny mozgu a menšími hlavami.

Záver

„Desivé na tom je, že o týchto nebezpečenstvách vieme už celé desaťročia a napriek tomu sme s tým urobili len málo. Takmer pred 20 rokmi volali vedci z Národnej rady pre výskum po rýchlej akcii na ochranu mladých a vyvíjajúcich sa tiel pred pesticídmi.

Napriek tomu sú dnes deti stále vystavované pesticídom, o ktorých sa vie, že sú škodlivé, na miestach, kde žijú, učia sa a hrajú,“ uzatvára Severoamerická akčná sieť proti pesticídom (PANNA).