Zdá sa, že vo svete medicíny sme už prešli dlhú cestu, keď sme vymazali isté choroby, získali technológie a zručnosť k nahradeniu nefunkčného orgánu či schopnosť žiť možno až do našej deväťdesiatky.
Pri všetkých týchto pokrokoch sme až na zadusenie plní liekov, počnúc acylpyrínom, pokračujúc antibiotikami a končiac antidepresívami.
Takmer na všetko existuje nejaká tabletka. Sú ale veci, ktoré sa skrátka nedajú a nemusia liečiť západnou medicínou. Nejde však o populárne presvedčenie, hlavne medzi konvenčnými lekármi, ktorí si chcú sprivatizovať právo liečiť len pre seba.
Napriek všetkým veľkým krokom, ktoré sme vo vede dosiahli, sa vám stále môže stať, že sa ocitnete v ordinácii lekára, ktorý vám predpisuje lieky ešte skôr, ako z vašich pier vyšli slová o vašich symptómoch.
Prečo existuje táto závislosť na medicíne?
Ako západná spoločnosť sa stávame na medicíne úplne závislí. Pevne zvierame tabletky, keď pokračujeme v liečbe svojho tela akýmkoľvek spôsobom a nevnímame, čo sa deje okolo nás, v našom prostredí.
Spoliehať sa na vedu, že bude viesť naše kroky ohľadom nášho fyzického tela, je racionálna predstava, no používať musíme aj logiku.
Je dobrý postup hltať stále chemikálie, aby vyliečili niečo, čo nás opakovane trápi? Prečo sa na chvíľu nezastaviť a nezamyslieť nad tým, čo našu chorobu vlastne spôsobilo?
Možno je to slobodou alebo mocou: Nemali by sme mať v týchto časoch možnosť robiť si bez následkov všetko, čo chceme? Nemalo by nám byť dovolené napchávať sa každý večer pred televízorom čipsami?
Nie je to snáď naše telo, s ktorým si môžeme robiť, čo sa nám zachce? Tá bolesť hlavy nás však otravuje a boľavý žalúdok nás frustruje.
A bolí nás, keď nemáme pravidelnú stolicu, alebo v poslednom čase pociťujeme úzkosť či depresiu. A tak si dajme tabletku!
Možno je to tou ľahkosťou: Teraz vieme robiť väčšinu vecí s ľahkosťou. Podradné úlohy sa stali rýchlejšími a ľahšími, a tak máme v tejto dobe najväčšie pohodlie v dejinách!
Prečo teda nepridať na zoznam aj samoliečbu? Je ľahká, je rýchla a keď funguje, je skvelá! V skutočnosti nechceme vynakladať žiadne úsilie na robenie zmien.
Možno je to však niečo ďaleko horšie.
V mnohých prípadoch spôsobuje túto celkovú a úplnú závislosť na medicíne, ktorá všetko zmení, nedostatok vedomostí o liekoch, tele a spojení medzi telom a mysľou.
A ten núti ľudí vysmievať sa z predstavy veľkej moci, ktorú má myseľ nad naším fyzickým telom a z jej potenciálu vyvolať ochorenie.
Počas celej histórie sme s chorobami vytvorili veľa nelogických spojení, ktorých nesprávnosť nakoniec veda dokázala. Že AIDS sa šíri len medzi homosexuálne orientovanými mužmi; že maláriu v Južnej Afrike spôsobujú stromy, prezývané „maláriové“; že je poriadku neumývať si ruky, keď idete operovať.
Rokmi vedeckého vývoja sme svoje presvedčenia upravili. Teraz napríklad berieme teóriu o choroboplodných zárodkoch vážne a smiali by sme sa niekomu, kto by si myslel iné.
Prečo je pokus vytvoriť spojenia medzi mysľou a telom často zavrhovaný ako nemajúci logiku a vedecký základ?
Predstavte si takýto svet: Vstupujete do ordinácie lekára a ten vás skutočne počúva. Pýta sa vás, čo sa v poslednom čase deje vo vašom živote: na stres, traumu, stravu, atď.
Máte možnosť všetko vysvetliť. A on potom vysloví diagnózu a príde s riešením, ktoré je vám šité na mieru. Nesúvisí s liekmi, ktoré potrebuje pretláčať, ani s množstvom času, ktorý potrebuje ušetriť.
Má prirodzenú starosť o vaše zdravie a chce, aby vám bolo lepšie. Nie je to typ zdravotnej starostlivosti, aký by ste chceli?
Čo je psychoneuroimunológia
Toto slovo je trochu dlhé, ide však o vedné odvetvie, ktoré skúma spojenie medzi mysľou (emóciami, postojmi a reakciami na prostredie) a tým, ako ovplyvňuje centrálny nervový a imunitný systém.
Štúdie dokázali, že spojenie medzi mysľou a fyzickým telom existuje. Časopis ILAR Academic Journal uvádza:
„Spájajúce sa údaje behaviorálnej vedy a vedy o mozgu však teraz naznačujú, že kľúčovú rolu v regulácii či zmenách imunity zohráva mozog.“
Štúdia z roku 2013 našla súvislosti medzi stresom a oslabeniami imunity vo vzťahu k istým druhom rakoviny. A z faktorov prostredia sa neprizrela len chronickému stresu, ale aj depresii, sociálnej izolácii a sociálnemu znevýhodneniu.
Vedci ich nazývajú biobehaviorálnymi rizikovými faktormi. U všetkých rizikových faktorov bol nájdený súvis s oslabením imunity a zápalu, ktorý sa potenciálne môže stať príčinou mnohých ochorení, nie iba rakoviny. V štúdii mali vyššiu pravdepodobnosť prežitia tí chorí, ktorí mali silné sociálne väzby a ktorí nemali depresiu.
Psychoneuroimunológia netvrdí, že behaviorálne rizikové faktory sú nezávislé od iných faktorov, akými sú napríklad genetické predispozície vzťahujúcich sa k fyzickému telu.
Existuje však isté spojenie medzi mysľou a jej vnímaním fyzických udalostí a fyzického tela.
A keďže tu spojenie je, prečo sa nezamyslíme nad tým, že naše symptómy by mohli byť dôsledkom faktorov nachádzajúcich sa mimo našich tiel?
Možno je tá bolesť hlavy, pálenie záhy či bolesť žalúdka dôsledkom všetkého, čo sa deje v práci alebo doma. Tá nespavosť alebo únava by mohli pochádzať z depresie, úzkosti alebo z veľkej, tragickej a traumatizujúcej udalosti, ku ktorej došlo.
A tak si predtým, než prehltnete tú tabletku, alebo si necháte lekárom predpísať liek, nájdite chvíľku zamyslieť sa nad tým, čo sa deje.
Bohužiaľ však sa stresu ani tragédii nikto z nás nevie vyhnúť. Čo s tým teda môžeme robiť?
Časopis ILAR Journal vysvetľuje, že potenciál, ktorý môže mať na systémy tela poškodzujúci stres, jeho množstvo a prostredie sa líši v závislosti od mnohých faktorov.
Množstvo a druh stresu, ku ktorému dochádza, momentálne zdravie, genetické faktory, strava a spôsob, akým sa osoba vyrovnáva so stresom – to všetko nepriaznivo ovplyvňuje potenciál psychologických faktorov ovplyvňovať fyzické.
Nástroje využívané psychoneuroimunológiou
Ako riešenia na chronický stres a problémy s úzkosťou (dôsledky faktorov prostredia) zvážte nasledovné riešenia, ktoré by mohli pomôcť zmierniť zápal, čo by zasa mohlo pomôcť zmenšiť pravdepodobnosť vzniku fyzických symptómov a snáď aj ešte nebezpečnejších ochorení.
1. Meditácia
Uvoľnite sa a oddeľte od sveta úzkosti, stresu a problémov.
Bolo zistené, že dožičiť si každý deň šancu na niekoľko minút pokoja a relaxu má výrazne kladný vplyv na fyzické zdravie a duševný stav.
2. Vizualizácia
Vytvárajte si v mysli pozitívne obrazy toho, čo vás robí šťastnými. Predstavte si, ako si pokojne užívate zaslúženú dovolenku.
Predstavte si, ako sa uzdravujete a po dlhej chorobe ste znovu v poriadku. Pozitívna vizualizácia môže pomôcť ovplyvniť váš momentálny stav.
3. Redukcia stresu
Táto časť je možno najťažšia. Stres je všade vôkol nás!
Ak je ale vaše telo v neustálom režime „bojuj“ s prúdiacim kortizolom a adrenalínom, narušuje to rovnováhu vášho tela a nepriaznivo ovplyvňuje schopnosť správnej činnosti imunitného systému.
Zistite, či neexistujú spôsoby, ako stresor odstrániť, alebo aspoň zmierniť jeho vplyv. Využite metódu relaxácie, cvičenie, strečing, hlboké dýchanie, atď.
Hlboké dýchanie je jednoduchý nástroj, ktorý sa dá používať hocikedy počas celého dňa, keď sa vás začína zmocňovať stres.
4. Dostať to von / úprava postoja
Vyrovnávajte sa s negativitou zdravým spôsobom. Pozhovárajte sa o svojich problémoch s priateľom alebo poradcom.
Zapisujte si svoje emócie, aby mali kam odísť. Vytvárajte pozitívne vyhlásenia, ktorým chcete veriť.
Ak máte problém so sociálnymi vzťahmi, môže pomôcť potvrdiť vašu túžbu zlepšiť sa v nich práca na vyhlásení „Vo vzťahoch som dobrý“. Môžete si vytvoriť vlastné vyhlásenia vo vzťahu k fyzickému zdraviu.
Záver
Myseľ a telo nestoja nezávisle od seba, ako sa kedysi verilo. Sú prepletené, spojené a vzájomne sa ovplyvňujú viac, než si uvedomujeme.
A tak, keď nabudúce pocítite potrebu dať si tabletku alebo užiť liek, zastavte sa a položte si otázku: Čo sa to v poslednom čase deje?
Pridaj komentár